Stanovenie všeobecnej hodnoty podniku znalcom si v niektorých prípadoch vyslovene pýta právna úprava.
Sú to hlavne tieto prípady:
- stanovenie hodnoty nepeňažného vkladu – ak je nepeňažným vkladom podnik alebo časť podniku,
- nadobudnutie majetku na základe zmluvy so zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania
- určenie reálnej hodnoty – v zmysle zákona o účtovníctve
- zmena právnej formy podniku a podobne.
“Napríklad § 59a obchodného zákonníka v odseku 1 hovorí, že ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom, alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom.”
Často môže ísť o nákup resp. predaj časti podniku. Alebo ak podnik, alebo časť podniku tvorí nepeňažný vklad do iného podniku, je potrebné jeho hodnotu stanoviť znalcom v znaleckom posudku. Ďalšími dôvodmi, kedy sa ohodnotenie vykoná prostredníctvom znalca je splynutie, alebo zlúčenie podnikov, sanácia, alebo likvidácia. Taktiež to môže byť príprava vstupu na niektorý z organizovaných trhov burzy, prípadne príprava na získanie investičného alebo prevádzkového úveru, emisiu obligácií.
Najčastejšie som sa vo svojej praxi stretol s ohodnotením pri zlúčení, alebo splynutí podnikov, resp. pri zmene právnej formy.
Niekedy si majiteľ podniku dá vypracovať znalecký posudok, aby iba orientačne poznal hodnotu podniku, pre prípadný následný predaj tohto podniku. V takých prípadoch, ak sa podnik nepredáva spriaznenej osobe, znalecký posudok nie je nevyhnutný, ohodnotenie môže urobiť akákoľvek odborne zdatná osoba. Avšak znalecký posudok je istou garanciou kvality, pretože znalec pozná jednotlivé metódy ohodnotenia, má v tom istú rutinu a za jeho vypracovanie zodpovedá aj v trestnoprávnej rovine.
